Tak a už to začalo. Celý rok som na tento open čakal, a teraz tu smutne sedím s chrípkou a pozerám ako celý Crossfit Runway cvičí. Nezostáva mi nič iné iba nasávať atmosféru. Aj keď len z kresielka pozorujem ako im to ide aj tak mi je celkom dobre. Možno je to práve týmto mojím odstupom, že si ešte viac uvedomujem, ako si to užívam. Zdá sa to byť paradox, že miesto kam sa chodím pravidelne zničiť mi tak prirástlo k srdcu. Vyťahujem vreckovku a prvý krát tento týždeň si fúkam nos z iného dôvodu ako je choroba. Na štart sa postavila prvá skupinka súťažiacich a ja skúšam uhádnuť kto bude mať najlepší výsledok. Medzi favoritov určite patrí Paľo, Silvia a Michal. Nakoniec ma však najviac prekvapila Katka svojím stabilným tempom. Nie nadarmo sa hovorí: “Pomaly je stabilne, stabilne je rýchlo.“
Prvá skupina sa postupne odtackala a na ich miesta prišli noví, ešte nespotení atléti. Povzbudzuje sa stále viac. Ja už tiež neviem len sedieť, a tak vstávam a povzbudzujem s nimi. Hudba, vzdychy a tleskot dávajú tomuto zhromaždeniu elektrizujúcu atmosféru, aj keď vlastne o nič nejde. Nikto nedúfa, že by sa prebojoval na Crossfit Games do Texasu, a predsa odhodlanie a nasadenie je väčšie ako na finále slovenskej ligy.
K tomu všetkému tu pobehujú tucty detí a fandiť prišli aj rodinní príslušníci. Objatia po skončení pätnástich minút plných angličákov sú tie najúprimnejšie aké môžete kdekoľvek vidieť.
Veľmi dúfam, že sa mi podarí do budúceho týždňa vyzdravieť.