Moje emócie zažívajú chaos. Na jednej strane som nesmierne rád, že moja chrípka je konečne na odchode, a na tej druhej pozerám na cviky pre 25.2 a chce sa mi od zúfalstva plakať. Celý rok som cvičil double undre a aj keď ich neurobím päťdesiat bez prestávky, veril som si, že keď prídu, budem pripravený. Čo ale naozaj neurobím je musle-up, a tak z Rx verzie presuniem svoju pozornosť na škálovanú verziu. Keď som skontroloval scaled verziu, našiel som tam zhyby na hrazde, a to hneď osemnásť. Minulý mesiac som na niektorom z tréningov urobil päť a bol som veľmi spokojný. Nedalo sa teda nič robiť, musel som pozrieť aj fondán. Jedine táto ZŤP verzia mi prišla ako zvládnuteľná, ale to už sa ozvalo ego.
„To si ozaj pretrpel dvesto tréningov za minulý rok len aby si šiel verziu pre ľudí s telesným obmedzením?“
„Nie, nie, nie, skúsiš škálovanú aj keby ťa to malo zabiť.“
Po tomto ozname od môjho vnútorného démona som sa rozhodol, že najlepší spôsob ako sa po dvoch týždňoch chrípky vrátiť na crossfit posvätnú pôdu, je preceniť vlastné schopnosti. Nebol by som to ja, keby to tak nebolo. Keďže som šiel až v treťom kole mal som dosť času na reálne zhodnotenie svojho potenciálu. Videl som Šnekyho ako ho požul fondán a začal som pochybovať, či tá moje verzia je to najrozumnejšie rozhodnutie. Nezamýšľal som sa príliš silno, ale osud mi dal ešte jednu možnosť prehodnotiť moje pochabé rozhodnutie. Prišiel za mnou môj judge Miloš a oznámil mi, že si zobral papier na počítanie fondán verzie. Stačilo len ostať ticho a pritakať, ale ja nie, ja som ho poslal pre druhý papier. Pripravil som si činku a švihadlo a už len čakal na stopky, kedy sa na nich objaví stará známa desina. Keď už konečne prišla, veľmi rýchlo sa odrátala až k nule, a tak som sa rozbehol ku hrazde. Jumping pull ups, no problem, švihadlo no problem, 30kg činka no problem, pull ups problém. Z dvanásť minútového open workoutu som deväť strávil pod hrazdou a všemožne sa snažil dostať bradu nad hrazdu. Deväťkrát sa mi to podarilo, desaťkrát nie. Každý Milošov no-rep ma bolel rovnako ako ťažký rozchod s babou ktorú som mal celkom rád. Keď konečne milostivo vypršal čas, bol som sklamaný. Keď sa ma však Miška opýtala, či si to neskúsim v pondelok zopakovať, zistil som, že až tak sklamaný som nebol. Keď som neskôr videl svoje video ako robím pull-upy musel som uznať, že ešte aj Miloš mal privreté jedno oko. Nevadí, budeme na sebe makať a výsledky prídu. Ja len dúfam, že 25.3 nebude 400metrov handstand walk.