Kamila sa zdala byť rovnako prekvapená, že nás vidí. Na moment sa jej na tvári objavila hrôza. Asi čakala, že sa otvoria dvere a namiesto toho sme sa objavili na schodoch. Mima stála ako prikovaná. Po chvíli ma chytila za ruku a ukročila tak, že jej spoza mňa trčala len polka tváre.
„Kamila?“
Položil som otázku ako keby som si nebol istý kto to je. Kamila sa zdvihla zo zeme a utrela si oči od sĺz.
„Aha takže vy ste ozaj neboli doma. Som sa snažila ukecať zamknuté dvere…“
„Čo tu chceš?!“
„Priamo na vec. No dobre tak…“
„ČO TU CHCEŠ?“
„Dúfala som v odpustenie, ale uskromním sa ak ma len ubytuješ na pár dní, len pokiaľ si nenájdem niečo vlastné.“
„Tak na to zabudni. Tu zostať nemôžeš.“
„Vlado, nemám kam ísť.“
„To ma mrzí, ale tu ťa nechceme.“
Povedal som to rázne a presvedčivo. Mima mi však tak pokrútila prstom, že som hneď pochopil, že z jej strany to nie je celkom pravda. Pozrel som na ňu a ona na mňa. V jej pohľade bola túžba po mame a zlomené srdce v rovnakej miere. Ja som Kamilu videl iba ako obrovský problém. Skúšal som rýchlo vymyslieť ako sa jej zbaviť. Nič rozumné ma nenapadlo. Zobral som Mimu na ruky a sekundu zaháňal myšlienku, že sa rozbehnem po schodoch a skúsim jej ujsť. Potom som sa zhlboka nadýchol, prešiel ku dverám a odomkol. Kamila chcela vojsť tiež.
„Nie!“
Odstrčil som ju a zabuchol dvere. Mima na mňa škaredo pozrela a ja som pre istotu zamkol na dva zámky. Kamila začala horúčkovito klopať na dvere.
„Vlado, nemám kam ísť. Prosím, otvor mi a porozprávajme sa ako normálni ľudia.“
„Vypadni do …preč.“
Kamila neprestávala klopať. Sadol som si na záchod a zatvoril dvere, aby som nepočul jej klopanie. Našiel som na podlahe prsteň, ale neuľavilo sa mi. To čo mala byť príjemná oslava so žiadosťou o ruku sa zmenilo na ďalšie verejné divadlo. Držal som v ruke telefón a premýšľal, či zavolať Maťke. Dumal som, čo povedať. V hlave som počul svoj hlas: „Ahoj, počuj, chcel som ťa dnes požiadať o ruku, ale vrátila sa moja bývalá žena, tak na to teraz vôbec nemám chuť.“
Pozeral som na telefón a horúčkovito hľadal spôsob ako odlákať Kamilu čo najďalej. V tom som si uvedomil, že klopanie prestalo. Otvoril som dvere a našiel Mimu sedieť na zemi ako sa cez dvere zhovára s mamou. Zbadá ma a preľakne sa. Aj keď som plný emócií, nemôžem jej brániť v kontakte s mamou. Zatvorím dvere na záchode a presviedčam samého seba, aby som zavolal Maťke. Keď už konečne stlačím zelené tlačidlo, na displeji sa mi objaví správa.
„Ahoj, už budúci týždeň sa vraciam domov. Musíme sa stretnúť a porozprávať.“ Gabika