Minulý týždeň sa ma Veronika opýtala, či prídem na workout aj pondelok. Nerozumel som otázke, keďže pondelky chodím so železnou pravidelnosťou. Tú istú otázku som dostal aj od Dušana, a keď sa ma to opýtala aj Kitty, začal som si lámať hlavu, čo sa to na nás v pondelok chystá. Chvíľu som dobiedzal a naveľa som vymámil z Kitty aspoň jedno slovo. Čad. Hodil som si to do googlu a prechádzal výsledky. Čad, alebo Čadská republika je stredoafrická krajina, čad je aj trash metalová skupina, ale pochyboval som, že to má niečo s crossfitom. Skúsil som teda poangličtiť čad na chad a pridal som aj crossfit. Bingo! Klikol som na prvé video na youtube a po pár vetách mi zamrzol úsmev.
„Ahojte, volám sa Ben a dnes si povieme o jednom z najťažších workoutov s akým sa môžete stretnúť.“
So zdvihnutým obočím som pozeral na Bena, ktorého slová mi začali naháňať strach.
„Chad je workout, ktorý maximálne preverí tvoje fyzické a mentálne schopnosti.“
V grafike sa objavil názov Chad 1000 a mňa napadlo, že je to workout, ktorý bude treba ísť na tisíc percent. Ešte stále mi nedochádzalo, že tisícka v názve je počet opakovaní, ktoré treba urobiť. Chvíľku ukazoval záťažovú vestu a tak som si v hlave rýchlo prepočítal, že 45 libier je u nás 20kg. Ďalej spomenul kto to bol Chad Wilkinson po ktorom je tento hrdinský tréning pomenovaný, a nakoniec len tak medzi rečou spomenul, čo sa bude robiť. Tisíc výstupov na box! Znelo to neuveriteľne. Znelo to ako také tie obligátne hyperboly. Sto rokov som ťa nevidel, v obchode som nechal majland a podobne. Pozeral som video ďalej a mimovoľne si začal masírovať stehná a zadok. Vedel som, že z toho bude svalovica, len som nevedel aká veľká.
Sedel som bez slova pri večeri a myslel na Chada. Maťka mi pozrela do očí a videla, že niečo nie je v poriadku. Hneď zisťovala čo sa deje. Najskôr som jej povedal, že nič. Neuverila tomu a večer, keď už baby spali opäť zisťovala.
„Máš pochybnosti o našom vzťahu?“
„Nie.“
„Máš nejaké zdravotné problémy?“
„Nie.“
„Povedz mi čo ti ide v tej hlavičke, prosím. Prosím.“
„Nie je to nič dôležité.“
„Keby si vedel, aké hororové scenáre idú mne po rozume tak by si vedel, že je veľmi dôležité, aby si mi povedal čo sa deje.“
Povedal som jej o Chadovi a mojich obavách, či to zvládnem a či si nemám radšej na ďalší deň zobrať dovolenku na zotavenie. Viditeľne sa jej uľavilo a len poznamenala, že keby dostala tisíc pokusov, aj tak by takéto niečo neuhádla. Dohodli sme sa, že v pondelok pôjde po baby, aby som mohol ísť po práci priamo do gymu.
Do gymu som prišiel v čase keď ešte predchádzajúca skupina poctivo vystupovala na boxy. Prezliekol som sa a privoňal k tričku, ktoré mi prala Maťka. Ja som aviváž nikdy nepoužíval, ale musel som uznať, že má svoje čaro. Kitty – kráľovná rozcvičiek dnes nedostala príležitosť zažiariť. Celá rozcvička trvala len päť minút, jej inštrukcie obsahovali iba dva body. Neprepálte začiatok a došlapujte celou šľapou na box. Hodiny odpískali štart a po minúte som si na počítadle posunul prvú guličku, ktorá reprezentovala prvých dvadsaťpäť výstupov. V tom sa otvorili dvere a do gymu vstúpili známe tváre. Anna, Mima a Maťka mi hneď zamávali a baby mi hneď kričali, že ma prišli povzbudzovať. Odmával som a pokúšal sa zapamätať počet výstupov. Mima s Annou si povzbudzovanie veľmi užívali a každá zaplnila veľkú časť pamäte svojho telefónu mojimi fotkami. Prvých päťsto výstupov som ako tak zvládol, a tak som si doprial pár sekúnd na oddych a minerálku. V tom Maťka vytiahla z tašky transparent a rozvinula ho tak aby som ho dobre videl. Písalo sa na ňom „Dáš to! Veríme ti!“ Pozeral som na transparent a Maťku, cítil ako sa mi tlačia slzy do očí. Poslala mi ešte pusu a tak som začal vyšľapávať druhú polovicu, aby som skryl prípadnú slzu v pote. Poctivo držala transparent a ja som si uvedomil, ako veľmi ju milujem. Pri šiestej stovke výstupov ma už poriadne pálili svaly na nohách. Pozeral som na moje ženy a cítil som sa šťastný. Svaly pálili čoraz viac, ale o to silnejšie boli aj moje emócie k triu povzbudzovateliek. Mal som za sebou len čosi cez sedemsto výstupov, keď skončila prvá crossfiterka z našej skupiny. Elen len rozpažila ruky na podlahe a hlasno dýchala. Závidel som jej a poriadne. Prešla hodina a mne ešte stále ostávalo posledných stopäťdesiat výstupov. Čo mi chýbalo, bola energia. Vážne som sa zamyslel, že by som skončil pri devätstovke. Otvoril som si ďalšiu minerálku a urobil krok k mojim babám, keď ma zastavila Kitty.
„Vladko, zle si to spočítal, ešte máš len deväťsto.“
Zvraštil som čelo, zhlboka sa nadýchol a vrátil sa bez slova k boxu. Bol som posledný, ale ako je zvykom, posledného povzbudzuje celý gym. Výsledný čas 69 minút 32 sekúnd. Potlesk som už vnímal len z podlahy. V sprche som sa musel opierať aby sa mi nepodlomili nohy, ale úsmev mi nemalo čo zobrať. Od toho momentu nebolo pochybností kam patrím a kto sú moja lásky.
Je to len pár týždňov čo sme spolu, ale je to ako by sme spolu boli odjakživa. Za ten čas sme sa Maťke prakticky presťahovali.