Sedím v obývačke na gauči, držím diaľkové v ruke, ale telka ostáva nezapnutá. Pohrúžený do myšlienok sa vraciam k stretnutiu s Gabikou, Juanom a jej novým manželom. Mám chuť to s niekým prebrať, a Martinka je na toto asi tá najlepšia osoba. Odkladám ovládač a vytiahnem telefón.
„Mám novinky veľké ako kočík. Príď pokecať, ak si zvedavá :-P“
„No jasné, že som zvedavá. Neprídeš radšej ty sem, dcéru tu už máš.“
„Nie, nie baby tam nechaj a príď sama, budeš čumieť.“
Martinka prišla rýchlo a ja som sa pustil do kvetnatého opisu udalostí z dnešného popoludnia. Keď som bol asi v polovičke, prišla domov aj Kamila. Rýchlo som ju zasvätil a pokračoval v rozprávaní. Ženy mali množstvo doplňujúcich otázok, ale ako správny chlap som nemal odpovede.
„Kde mali svadbu?“
„Neviem, asi v Argentíne.“
„Čo na to hovoria jej rodičia?“
„Netuším, o tom sme sa nebavili.“
„Podobá sa malý na teba?“
Len som mykol plecami a pokrútil hlavou. Obe si vzdychli a mávli rukou.
„Mali by sme sa radšej opýtať Gabiky, tento nič nevie.“
Začal som variť večeru a ženám som zatiaľ otvoril fľašku vína. Klábosili ako staré kamarátky. Občas sa mi podarilo zapojiť, ale väčšinu času som sa nedostal k slovu. Sústredil som sa na špagety a bolo mi príjemne. Najedli sme sa a než sa Maťka vrátila k sebe domov, volala Mima, či by nemohla ostať cez noc s Annou. Súhlasil som a otvoril ďalšiu fľašu červeného. Nalial som do oboch pohárov a jeden podal Kamile.
„Na čo si pripijeme?“
„Na dobré vzťahy.“
Kamila súhlasila a po štrngnutí si poriadne odpila. Ostala ticho a bolo na nej vidieť, že je stuhnutá. Hľadal som tie správne slové ako načať rozhovor, ale než som sa k tomu dostal Kamila už nevydržala.
„Vidím, že mi chceš niečo povedať. Neboj sa, poď do mňa.“
„Do teba už nikdy nepôjdem, ale chcel by som ti pomôcť získať Solomona späť. Viem, že ti na ňom veľmi záleží, a aj keď si myslím, že by pre neho bolo najlepšie aby si ho adoptovala nejaká dobrá rakúska rodina, nechcem aby si celý život trpela, že ti chýba.“
Kamile sa rozžiarili oči a zrýchlilo dýchanie.
„Bože Vlado ty si…to by si to pre mňa urobil.“
„Urobil a urobím ešte niečo naviac. Budem mu otcom, on nemôže za to, čo sa stalo.“
Kamila mi skočila okolo krku a rozplakala sa. Chvíľu som ju neúspešne tíšil a trvalo niekoľko minút než ma pustila. Po rokoch som v jej pohľade opäť videl lásku. Presunuli sme sa do obývačky a konečne bez zábran porozprávali, ako nikdy predtým. Začal som ju mať opäť rád. Ona mi povedala ako to bolo s Petrom, a ja som jej porozprával všetko o Gabike, Maťke a crossfite. Keď sa ma opýtala, či môže urobiť aj ona niečo pre mňa, zasmial som sa vybehol von z obývačky, len aby som sa o pár sekúnd vrátil a strčil jej sedemdesiat eur do ruky.
„Chcem aby si šla na crossfit.“
Kamila na mňa pozrela a začala vymenúvať dôvody prečo to nejde. Ja som len ticho počúval a usmieval sa.
„No dobre, tak pôjdem.“
„To som rád, ja dohodnem návštevu u právnika, nech nám povie aké máme šance na návrat Solomonka.“