V živote väčšiny mužov je jeden deň, ktorý urobí tak hrubú žiaru, že ho rozdelí na dve polovice. Pred a po. Ak nevieš ktorý bol ten tvoj, nevadí, máš ho ešte len pred sebou. Udalosti toho dňa môžu mať najrôznejší charakter. Autonehoda, úraz, pošmyknutie, svadba, narodenie prvého dieťaťa, badtrip obrátenie, duchovný zážitok, smrť milovanej osoby, alebo naopak jej nájdenie. Pre mňa bol tým dňom ten, kedy sa to všetko stalo. Bol to deň, kedy som okrem iného viedol svoj prvý wod ako tréner. Bol som čerstvo po testoch a môj certifikát ešte nemal celkom zaschnutý atrament. Ale poďme pekne poporiadku.
Od mojej druhej svadby s Kamilou prešlo päť mesiacov a po ťahaniciach a súdnych rozhodnutiach dnes prišiel deň, kedy si šla prebrať Solomonka do Klagenfurtu. Za normálnych okolností by som šiel s ňou, ale jej priateľ a náš právnik povedal, že to vybaví aj bezo mňa. Aj tak neviem ani ceknúť po nemecky, takže by som im iba kazil romantickú cestu. To ako sa oni dali dokopy je celkom zaujímavá príhoda. Najskôr mu chodila dávať podklady k súdu, potom zašli na kávu, no a ja som sa o ich vzťahu dozvedel tak, že som Kamilu druhýkrát “načapal“ v posteli s iným mužom. Preľakla sa rovnako, len namiesto zhrozenia prišiel výbuch smiechu. Smial som sa ja, a smiala sa aj Kamila. Marekovi chvíľu trvalo než mu to prišlo smiešne, ale nakoniec aj on uznal, že to bola tá najvtipnejšia príhoda, aká sa nám mohla stať. Marek sa mi zdá ako správny chlap, aj keď je to právnik. Na Kamilu má mimoriadne pozitívny vplyv a ona ho na oplátku rešpektuje tak ako mňa nikdy.
Takže kým Kamila venovala svoju pozornosť Marekovi, ja som si dal tú námahu a prihlásil som sa na L1- čo je základný trénerský kurz pre crossfitových trénerov. Veronika s Dušanom mi ochotne odpovedali na moje otázky a radi sa podelili a o svoje skúsenosti. Ak pôjde všetko tak ako má, možno už o pár mesiacov budem vedieť zavesiť účtovníctvo na klinec, a venovať sa crossfitu na plný úväzok.
Je to len asi náhoda, alebo hra osudu, že v deň môjho prvého tréningu sme si mali ísť prebrať Solomonka z náhradnej rodiny a zároveň to bol deň kedy sa ako lavína do môjho života vrútila Ema.
Na môj prvý trénig sa prihlásil plný maximálny počet záujemcov, ale musím povedať, že nervozita po pár sekundách pominula, a ja som sa okamžite cítil ako ryba vo vode. Začal som tradične s výkladom denného tréningu a pokiaľ som prišiel k otázke, či má niekto nejaké zranenie, som už bol tak plný endorfínov, že som nevnímal Dušana, Veronikou a ani krásnu ženu opierajúcu sa o bar.
Ema tam stála a kládla Dušanovi otázky. Potom sa postavila na okraj gymu a pozorovala ma s rozšírenými zreničkami. V tom momente vstúpila dnu aj Kamila a Solomona si silno tisla k hrudi.
„Ahoj, ja som Ema. Kto je ten boh čo trénuje, nevieš?“
„To je môj manžel, Vlado.“
„Ježiš prepáč, ja sa… som sorry….“
Kamila sa bavila na jej rozpakoch a rozhodla sa Vladovi odplatiť.
„To vôbec nemusíš, zoznámim vás?“
Ema bola dokonale zmätená.
„Ja, ja prepáč, nemyslela som, teda vlastne som nechcela.“
„Naše manželstvo je už len na papieri, som mu vďačná za tohto krásavca.“
„To je jeho syn?“
„Nie, Solomonko nie je jeho.“
Ema bola ešte viac zmätená, keď ku Kamile pristúpil Marek a pobozkal ju a pozrel na Vlada.
„Pozerám, že mu to ide celkom dobre.“
„Áno, má talent a nadšenie, to je dobrá kombinácia.“
„Miláčik toto je Ema, Vlado sa jej páči. Mali by sme ich zoznámiť.“
„No jasné, Vlado je správny chlap, zaslúžil by si pekný vzťah.“
Ema chcela najskôr protestovať, ale jej zrak sa obrátil späť ku mne a okamťite zabudla, proti čomu to práve chcela protestovať. Ja som akurát dokončil strečing a dvihol ruku smerom ku Katke s tým, že jej dám “päťku“. V tom momente som zbadal Emu a v mojom vnútri sa niečo pohlo. Bezmyšlienkovito som prešiel okolo Katky, ktorá nechápala, ako som mohol minúť jej ruku. Ako na obláčiku som prešiel až k Eme a pozeral sa na ňu ako na obrázok.
„Ahoj!“
„Ahoj“
„Veríš v lásku na prvý pohľad?“
„Keby si sa ma opýtal včera tak by som sa zasmiala, ale teraz som asi začala.“
„Tak sme na tom rovnako.“
Pozeral som na ňu a ona na mňa. Všetko okolo nás prestalo existovať. Gym bol naplnený prestávkovým ruchom a Veronika len stála v nemom úžase. S Emou sme stáli oproti sebe a len na seba civeli.
„Asi by som ťa mal varovať, že je to so mnou trochu komplikované.“
„Vážne?! A to ťa pritom tvoja žena a jej priateľ vrelo odporúčali.“
„Héj?“
„Áno, len ešte neviem ako sa voláš. Na čom vlastne vôbec nezáleží, lebo aj tak ťa budem volať už len miláčik.“
„To je zaujimavé lebo ja tvoje meno viem. Ty sa voláš srdiečko.“
„Ako si to vedel?“
Bez okolkou som zobral Emu za ruku, vyšiel z gymu.
Dušan sa obrátil na Veroniku len pokrútil hlavou.
„Nemal teraz trénovať ešte jednu hodinu?“
„Ty si nevidel čo sa práve stalo?“
„Ale videl, len kto teraz bude mať ďalší tréning?“
Veronika len vystrčila päsť a kameň, papier a hlavne nožnice rozhodli, že to bude práve Dušan. Veronika na oplátku odpovedala zvedavcom na ich otázky a Kamila ju so smiechom dopĺňala v detailoch.