Kapitola štyridsať osem – Ako ďalej?
Dnes je to mesiac, čo som pustil Kamilu späť do bytu a našich životov. Musím povedať, že som ju nikdy tak pokornú nezažil. Pred týždňom sa pokúsila v noci prešmyknúť ku mne do spálne, ale aj moje odmietnutie zobrala prekvapivo dobre, a bez akejkoľvek drámy sa vrátila späť do obývačky. Je na nej vidieť, že nevie ako ďalej. Bol som prekvapený, ako rýchlo si našla prácu. Je pravda, že je to len slabo platená práca v neďalekom obchode, ale aj tak ma to zaskočilo. Popritom si hľadá niečo lepšie, chodí po pohovoroch a aj domácnosť je čistejšia ako kedykoľvek predtým. Mima je nadšená a samozrejme sa pýta, či budeme zase spolu ako rodina. Neviem ako jej mám vysvetliť, že je ťažké byť s niekým koho nemilujete. Čo som sa jej ani len nesnažil vysvetliť bolo, že jej mamu si jednoducho nevážim a ani ju už nemám rád. Po práci chodím rovno do gymu. Snažím sa byť mimo bytu čo najviac, a do obývačky už nechodím vôbec.
Sedím na vesle, na pol ucha počúvam Kitty a snažím sa držať predpísaného tempa. Po chvíľke si nájdem rytmus a myšlienky sa mi vracajú ku Kamile. Ona je teraz neskutočne stratená, a či už to chcem alebo nie, mám nad jej životom úplnú moc. Ale tak ako už zistil spiderman s veľkou mocou prichádza aj veľká zodpovednosť a tak je na mne, aby som rozhodol o mojom aj jej budúcom osude. Presuniem sa k činke a poctivo cleanujem. Až keď ma začnú páliť svaly si uvedomím, že som zabudol počítať, a hlavu mám stále plnú Kamily. Nerozumiem ako je toto možné. Veď crossfit je miesto kde všetky starosti končia a emocionálnu ťažobu vymeníš za fyzickú. Asi musím viac naložiť na činku. Priložil som a skutočne to pomohlo. Dokončil som workout a v sprche pozeral ako mi vibrujú vysilené ruky. Obliekol som sa, sadol som si vedľa baru a pozoroval ďalšiu hodinu.
„Tebe sa nechce ísť domov?“
„Majka, úprimne. Ani nie.“
Povedal som jej v akej som situácii a než som stihol dopovedať celú moju dilemu, sedeli pri nás aj Lucka s Petrou. Debatovali sme celú hodinu a získal som cennú perspektívu na vec a uvedomil si, že je len niekoľko málo riešení.
A) Zostanem bývať s Kamilou a pokúsime sa k sebe nájsť opäť cestu. Máme spolu Mimu a tá by si zaslúžila stabilitu. Možno sa nám nepodarí obnoviť city zo začiatku, môžem sa ju aspoň pokúsiť priviesť ku crossfitu a to jej zlepší život.
B) Druhou možnosťou je držať sa dohodnutého plánu. Predýchať pár mesiacov, pomôcť jej postaviť sa na vlastné nohy a dúfať, že sa mi podarí natrafiť na nejakú podobne úžasnú ženu ako bola Maťka, alebo Gabika.
C) Treťou možnosťou by bolo odsťahovať sa a užívať si slobodný život so všetkým čo k tomu patrí.
„Ja neviem prečo potrebuješ plán. Daj tomu voľný priebeh a hlavne to nerieš tu, ale s ňou.“
„Trápi ma to. Potrebujem to vyriešiť. Neviem sa sústrediť ani na workout.“
„Ja si myslím, že nech už sa rozhodneš akokoľvek, Kamila, náhoda, ale aj vesmír do toho budú mať čo povedať.“
„To je pravda, len som zvedavý ako by vesmír v tomto momente zahlasoval.“
„Daj tomu týždeň a uvidíš.“
Rozlúčili sme sa a ja som si opäť raz uvedomil, že crossfiťáci sú moja druhá rodina.
Otvoril som dvere na gyme a do jesenného večera som vyslal prosbu.
Tak ako by si hlasoval ty vesmír?