Aj keď som od Maťky mal kľúče, radšej som zaklopal. Otvorila mi, ale než som stihol čokoľvek povedať, vrátila sa k upratovaniu po oslave. Boli sme sami, ešte aj Anna šla k tete na víkend. Maťka za celý čas nepovedala ani slovo, ticho sa venovala umývaniu riadov.
„Chcel by som ti vysvetliť, prečo som odišiel z tvojej oslavy. Zabudol som si doma niečo, čo som ti chcel dať. Je to darček s otázkou.“
Uvedomil som si, že skôr ako slová by mohol prehovoriť prsteň sám. Položil som ho na drez vedľa nej, otvoril krabičku a sadol si na stoličku. Maťka pozrela na prsteň, utrela si ruky, zdvihla krabičku a pozorne si prezrela prsteň.
„Vypadol mi z nohavíc keď som sa sprchoval. No a keď som poň rýchlo zbehol domov, našiel som svoju bývalú plakať pred bytom.“
Maťka zobrala krabičku a prezrela si prsteň. Hneď sa ma opýtala, čo vlastne chcem. Povedal som jej, že som si bol prevetrať hlavu a usporiadať myšlienky.
„Máš už myšlienky usporiadané? Čo vlastne chceš?“
„Je mi s tebou veľmi dobre a chcem vedieť či je možné nájsť hlbšie spojenie, a posunúť náš vzťah na vyššiu úroveň.“
„A k tomu ti má ten prsteň ako pomôcť?“
„Nie sú zásnuby vyjadrením toho, kam vzťah smeruje?“
„Musíme obaja vyložiť karty na stôl. Víno?“
„Uf víno radšej nie, neviem či by mi tie prázdne kalórie urobili dobre.“
„Dobre, tak čaj.“
Sedel som oproti nej a popíjal ten najhorší čaj aký som kedy pil. Mal zvláštnu trpkú chuť a nepomohol mu ani med.
„Ako ti chutí čaj?“
„Veľmi zaujímavý.“
„Takže ešte neúčinkuje, daj si ešte. Nepijeme ho pre chuť.“
„Čo je to za čaj?“
„Hríbový čaj jasnosti. Sama som ich bola nazbierať.“
„Hríbový čaj, tak taký som ešte nepil.“
„To mi je jasné, pamätal by si si to.“
Popíjal som čaj ďalej a pozeral som, ako plynule sa mi hýbe ruka. Uvedomil som si, aké zvláštne sú tie vystúpené žily na nej. Cítil som sa ľahký a akýkoľvek pohyb si prestal vyžadovať sebe menšiu námahu. Začal som cítiť obrovskú lásku. Ani nie tak k Maťke ako k celému svetu aj vesmíru.
„Je už ten správny čas?“
„Čas na čo?“
„Čas na pravdu.“
„Pravda je silná bojovníčka, pravda ťa oslobodí.“
„Myslím, že už je ten správny čas.“
„Hnevala som sa, že si odišiel a ani mi nezagratuloval. Keď som počula, že si so svojou bývalou ženou, tak ma to silno zasiahlo. Na druhej strane keď si vyložil ten prsteň úplne ma naplnila hrôza.“
„To nevadí, ja tiež nie som úplne presvedčený, že si tá pravá.“
„Tak prečo si ma chceš zobrať?“
„Pri tebe cítim teplo, ktoré som nikdy necítil. Je mi s tebou dobre a určite by to bol pokrok oproti môjmu predchádzajúcemu manželstvu, nielen pre mňa, ale aj pre Mimušku.“
„Vladko, ja ťa vidím ako takého dobermana. Dobre vyzeráš, cítim sa s tebou bezpečne, ale na mňa si príliš jednoduchý.“
„Ja ťa vidím ako panenku Máriu, normálne vidím tvoju svätožiaru.“
Rozprávali sme sa, tancovali sme, smiali sme a milovali celú noc. Bolo nám jasné, že táto noc je vyvrcholením nášho vzťahu, ale budúcnosť nemá. Hneď ako sme si to povedali, sme sa obaja cítili oveľa slobodnejší a aj náš rozhovor nabral hĺbku, akú nikdy predtým nemal. Cítil som sa k nej bližšie ako kedykoľvek predtým. Život je zaujímavý, niekedy aj rozchod je tou najlepšou skúsenosťou na svete. Martinka je odvtedy mojím najlepším priateľom a náš vzťah je oveľa lepší ako keby mi povedala áno.