Stojím pred Ružinovským starostom a som ešte zamyslenejší ako pri našej prvej svadbe.
Matrikárka sa pozrela do mojej strnulej tváre, potom sa pohľadom posunula na rozžiarenú
Kamilu. Určite to nebolo prvýkrát čo je nevesta oveľa nadšenejšia ako ženích, ale ten
nepomer ju prinútil zvraštiť čelo a pokrútiť hlavou. Ani nemusím byť telepat, aby som
dokázal prečítať jej myšlienky.
„Tá ich dcéra už určite chodí do školy a až teraz sa jej ho podarilo dokopať ku svadbe?! Čo je
to s tými dnešnými mužmi!?“
Cítim sa trochu ako sobášny podvodník. Na jednej strane si „tu prítomnú“ neberiem
s odhodlaním, že ju budem „bla bla“ až kým nás smrť nerozdelí a na tej druhej si hovorím, že
robím dobrý skutok, aby sa Solomon mohol vrátiť ku svojej matke.
Kamile opäť nasadzujem ten istý prsteň ako pred ôsmimi rokmi a pochybnosti, či robím
dobre, sú ešte silnejšie ako vtedy. Keď zbadám ten širokú úsmev na Kamilinej tvári, som ešte
nemej presvedčený o tom, že aj ona si uvedomuje, že je to len najrýchlejšia cesta ako dostať
späť jej dieťa.
V hlave si zopakujem “jej dieťa“, musím prestať o ňom premýšľať ako o jej dieťati. Beriem za
neho zodpovednosť a to aj napriek tomu, že bude ešte poriadnu chvíľu trvať než sa nám ho
vôbec podarí vyrvať z područia rakúskej byrokracie. Právnik hovorí, že to môže trvať rok, a to
aj za predpokladu, že pôjde všetko hladko. Vydržím ja ešte rok s Kam…
„Môžete pobozkať nevestu.“
Starostove slová ma okamžite vrátili späť do reality a ja som si rýchlo uvedomil, že Kamila už
čaká s našpúlenými perami. Zhlboka sa nadýchnem a vybavím poslednú formalitu k uzavretiu
tohto zväzku. Mima ako jediná začala silno tlieskať a až po chvíľke sa k nej opatrne pridala
Maťka, Veronika, matrikárka a starosta.
Niekoľko posledných podpisov, potvrdení, stisnutí rúk a boli sme na odchode.
„Dvadsať minút a všetko je vybavené. Aspoň že to dlho netrvalo.“
„No vidíš a ja som si tento druhý obrad užila oveľa viac ako ten prvý v kostole. Dokonca som
vôbec nebola nervózna.“
„No som rád, že si si to užila. Zoberiem ten sobášny list právnikovi a zbehnem do gymu.
Stíham ten na 16:20.“
„Ak ideš do gymu tak ma môžeš zobrať.“ – dodala Veronika.
„Ja už mám po landingu, tak sa tiež pridám.“ Oznámila Kamila.
„Novomanželský crossfit wod, to sa mi páči. Škoda, že ste mi to nepovedali skôr, pripravili by
sme vám s Dušanom niečo špeciálne.“
„Novomanželská gymnastika trochu inak. Už len to by nám chýbalo.“
Poďakoval som Maťke, že nám prišla za svedka a silno som ju objal. Mima nemala záujem
pozerať sa na rodičov ako cvičia, a šla radšej s Maťkou. Po krátkej zastávke u právnika sme
na wod prišli akurát v čas. V šatni som sa prezliekol a len čo som za sebou zatvoril dvere
narazil som na Lucku.
„Ty si sa kedy oženil?“
Pozrel som na hodiny a pokojne odpovedal.
„Asi tak pred hodinou.“
Než mi stihla položiť ďalšiu otázku zaznelo pípnutie a Dušan nás všetkých zavolal bližšie na
úvodný pokec o dnešnom tréningu. Lucia ostala ešte pár sekúnd stáť ako obarená, a až
potom sa pridala do kruhu. Dušan predstavil Kamilu ako najnovšieho člena a tá len nesmelo
zamávala. Začala sa rozcvička a kým som ja sledoval ako to Kamile ide, baby si v každej voľnej
chvíľke niečo medzi sebou šuškali. Nemusel som byť detektív, aby som si uvedomil, že sme
tou najhorúcejšiu novinkou a každý náš pohyb je ostro sledovaný. Úplne som to prestal
vnímať až keď sa začal pätnásť minútový AMRAP. Kamila si obsadila echobike vedľa toho
môjho, a ja som sa len usmieval ako sa snaží a dychčí zároveň. Dokončil som svoje kalórie na
biku, zobral kattlebell do každej ruky, otočil tri kolečká okolo gymu a stihol ju akurát zosadať
z bicyklu. Držala sa statočne, dala do cvičenia všetko, a to sa mi páčilo. Záverečný strečing,
sprcha a po nej ešte niekoľko gratulácii. Nemal som v pláne nikomu hovoriť o našej “svadbe“,
ale keď už sa to prevalilo tak nech. Ľudia, ktorí sú mi ozaj blízki, sa pravdu aj tak čoskoro
dozvedia, ak ju ešte nevedia. Naložil som Kamilu do auta a pýtal sa na jej prvé dojmy
z workoutu.
„Bolo to hrozné, ale keď to skončilo, bola som strašne šťastná. Už mi je jasné, prečo si tomu
tak prepadol.“
Celú cestu sme sa bavili ako kedysi keď sme sa ešte mali radi. Prišli sme domov a na stole
našli jedlú kyticu a správu od Maťky, že dnes bude spať Mima u nich. Zasmial som a Kamila
sa ma opýtala prečo sa smejem. Ukázal som jej odkaz a poznamenal.
„Chová sa ako by sa tu dnes malo niečo stať.“
„A nestane?“
Znovu som sa zasmial a myslím si, že práve ten môj smiech jej definitívne zlomil srdce
a nádeje. Zvalila sa na zem a v momente sa rozplakala. Ostal som zaskočený, a hodnú chvíľu
mi trvalo než som sa zmohol na prvú vetu.
„Veď vieš ako sme sa dohodli.“
„Viem….viem……ale….“ vzlykala Kamila svoju odpoveď.
Sedel som pri nej až pokiaľ sa neupokojila, a potom som sa jej opýtal čo mi to chcela
povedať.
„Ale nič. Vy muži ste hrozní. Tí od ktorých by si chcel, aby dodržali čo povedia, to nikdy
neurobia a ten od ktorého som chcela aby ma len vytrestal za moje minulé hriechy, to od
začiatku myslel tak ako to hovoril. Ale je to aj tvoja chyba. Ty si mi dával zmiešané signály. Za
posledné týždne si sa ku mne správal tak, ako keď si ma ešte ľúbil, no a dnes si mi pred
starostom sľúbil vernosť až do smrti.“
„Tak vidíš, ani ja nedržím slovo.“
Kamila sa zasmiala a zdvihla zo zeme. Pomaly odkráčala do kuchyne a z chladničky vybrala
fľašu vína. Sedeli sme pri stole a bez zábran sa rozprávali. Kamila pila rýchlo, a kým som ja
dopil prvý pohár, ona dokončila zvyšok fľašky a bez zaváhania načala ďalšiu. O desiatej už
zaspala priamo na kuchynskom stole. Preniesol som ju do postele a prikryl. Opäť som sa
zasmial. Aj naša prvá svadobná noc skončila tým, že som opitú Kamilu preniesol do postele.
Niektoré veci sa nemenia.