Kapitola tridsaťtri – Existenčná kríza

Už dávno som nemal taký mizerný pondelok, ako dnes. Dvadsiaty január a teplota, aj moja nálada, sú tesne nad nulou. Začal som do práce chodiť autom. Cesta trvá rovnako ako električkou, ale v tomto počasí sa mi nechce stáť na zastávke a čakať, kedy ma zas niektoré auto ošpliecha. Okrem toho ma spolucestujúci začínajú spoznávať z reklamy. Najskôr som sa zasmial a občas aj zažartoval, ale keď ťa zas nejaký grázlik buchne do ramena, že „hej, videl som ťa v telke“, už aj ja mám dosť.

Ešte aj Dušan je nejaký zachmúrený. Normálne ho nespoznávam. Skúsil som sa ho opýtať čo je vo veci, ale namiesto odpovede len poznamenal, že má problémy s majiteľom gymu. Dúfam, že si to neodskáčeme my, a nerozhodne sa vyskúšať všetkých 206 hero workoutov. Nie, to by nám neurobil. Nato je on príliš profesionál.

Ozaj dnes nie je dobrý deň. Doobeda som bol nepríjemný na kolegyňu, čo si vôbec nezaslúžila. Na obed som šiel tentoraz sám, a skúsil premýšľať, čo sa mi to deje. Sedel som nad hrachovou polievkou a pozeral ako si na nej plávajú krutóny. Zatvorím oči a robím si vnútornú inventúru. Ešte stále cítim smútok z Gabikinho odchodu, ale to nie je dôvod tohto podráždenia. Samota tiež nie je až taký problém. Stále mám čo robiť a keď na mňa aj príde túžba, viem si pomôcť aj sám. Pri Kamile som sa naučil, aj keď to muž asi ťažko zabudne. Úprimne sa započúvam do svojho vnútra a zrazu mi to dôjde. Strach. Mám o Mimu strach. Má už len mňa. Nemám žiaden backup, všetko je to len na mne. Kamilu hľadá polícia. Nedostavila sa na súd pre týranie maloletej. Bývalá svokra práve prišla pre dlhy o dom, a pravdepodobne je na odvykačke na Prednej Hore. Teda aspoň to dala ako status na facebook pred týždňom. Moji rodičia sú na opačnej strane Slovenska a môžem byť rád, že sa zatiaľ vedia postarať sami o seba. Jednoducho nemám plán čo by bolo, keby som skončil čo len na pár týždňov v nemocnici. Otvorím oči a srdce sa mi rozbúcha ako keď vidím double undre na tabuli. Sedím nad chladnúcou polievkou a premietam si tie najhoršie scenáre. Havária, rakovina, infarkt, porážka a Mima je v tom sama. Toto musí byť moja prvá priorita. Ešte neviem ako, ale musím to začať riešiť. Potrebujem vedieť v noci pokojne spávať. Mima musí mať záchrannú sieť.