Kapitola tridsaťdva – Nekomfortná zóna (2)

Pozerám na činku, na ktorú som si na Dušanovu výzvu práve doložil ďalších päť kíl, a premýšlam či to bude nový rekord, alebo ďalšie sklamanie. Hodiny odpípajú troj minútovú pauzu a tak sa predkloním, nasadím Hook Grip, napnem sa a nechám nohy, aby ukázali čo v nich je. Pomaličky sa zdvihnem a štvrť sekundy si vychutnám svoj výkon. Zhodím činku na zem a opäť sa k nej načiahnem. Zapriem sa ešte silnejšie a snažím sa ignorovať kvapku potu, ktorá mi práve stiekla do oka. Hneď ako činku zdvihnem, ju aj púšťam na zem. Rýchlo si pretriem čelo a skloním sa k poslednému opakovaniu. Činku síce zdvihnem do vzduchu, ale úchop už neudržím. Tá predčasne padá na podlahu, ale aj tak si to započítam ako úspešný pokus. Stodvadsať kilovka, ktorá ešte pred minútou vzbudzovala rešpekt, teraz leží pokorená. No a ja si ju zapíšem ako taký sukničkár do denníčka. V mojom prípade na tabuľu a do appky. Snažila sa mi klásť odpor, a o to je jej pokorenie sladšie. Sadnem si vedľa nej, a ešte predtým ako ju začnem rozoberať, venujem jej posledný pohľad.

„Pekná práca Vladko.“

„Ďakujem Zuzi, dala mi zabrať, potvorka.“

„Hehe, som rada, že sa už cítiš dobre.“

„Ešte nie dobre, ale už lepšie.“

„Musíš mi dopovedať ten tvoj príbeh, zaujíma ma čo bolo ďalej.“

„No len neviem, ako to urobíme. Videla si ako to naposledy dopadlo. Mima na teba strašne žiarli. Netuším prečo.“

„To boli inštinkty, bála sa, že príde o teba.“

„Pomýlené inštinkty.“  

„Jej inštinkty sú dobré. Ozaj som premýšľala, že si niečo s tebou začnem. Si atraktívny, dobre sa mi s tebou rozpráva, máš výdrž a bola som ochotná aj to dieťa prehliadnuť, ale vidím, že by s tým bola príliš veľká námaha.“

Stál som ako obarený. Mima je pre mňa to najdôležitejšie čo na svete mám. Dotklo sa ma už len to, že o nej môže premýšľať ako o prekážke. Okrem toho Gabika nie je preč ani dva týždne a bude ešte dlho trvať, než budem schopný a ochotný vidieť v nejakej žene ženu.

Stratil som akúkoľvek chuť s ňou stráviť čo i len sekundu navyše.

„Ale ak by si mi ukázal, že stojíš za tú námahu, tak by som tomu ešte dala šancu.“

Odkladal som posledný kotúč a premýšľal čo odpovedať. Vtom sa otvorili dvere a do gymu vošla Mima.

„Tató dnes sme skončili skôr.“

„Dobre Mimuška, my sme už tiež skončili.“

Otočil som sa na Zuzanu a spokojne rozhodol.

„Vieš čo Zuzi, nebudeme to znásilňovať.“

Dušan mi dal highfive, zobral som si mobil a pevne objal ženu môjho života.