Kapitola tridsať - zbohom

Na moje prekvapenie, Gabika bola stále doma. Namiesto rozliateho vína bolo cítiť čerstvo navarenú večeru a celý byt bol dokonale uprataný. Hneď mi bolo jasné, že sa jej moje slová dotkli. Zamrzelo ma to, ale uvedomil som si, že ak jej chcem dať šancu na Argentínu, musím pritvrdiť. Večeru som pochválil, ale namiesto konverzácie som len pozeral do materiálov na trénerské skúšky. Po večeri som sa presunul do obývačky a zapol si telku. Mima s Gabikou upratali a potom sa ku mne pridali. Naša reklama šla v každej prestávke. Dopozerali sme správy a uložili Mimu. Potom sme si pustili film a skutočne ho pozerali. Zvykli sme mať film pustený len ako pozadie. Rozprávali sme sa alebo milovali, ale nikdy sme ho nepozerali.

„Hneváš sa na mňa?“

„Nie, nehnevám sa.“

„Ale hneváš.“

„Hnevám sa, ale nie na teba.“

„Čo môžem pre teba urobiť?“

„Vyzleč sa!“

„Neviem či...“

Nedovolil som jej dokončiť vetu. Začal soj jej rozopínať blúzku aj keď namietala.

„Takto nie, prosím takto nie!“

Zvalil som ju na podlahu a strhával z nej kusy oblečenia. Prestala sa brániť. Nehybne ležala na podlahe a bez slova na mňa pozerala. Z kútika oka jej tiekla slza. Otočil som ju na brucho nech to nevidím a pokračoval. Prekvapilo ma, aká je vlhká keď som do nej začal vnikať. Čo ma prekvapilo ešte viac, že po chvíli zdvihla zadok a začala tiež prirážať. Trvalo to len chvíľu než som sa urobil priamo do nej. Zvalil som sa na koberec a ťažko dýchal. Gabika sa len otočila na bok, podoprela si hlavu a len mlčky na mňa pozerala. Pozeral som do stropu a snažil som sa nepripúšťať si, čo som práve urobil. Po čase som sa zdvihol a šiel sa sprchovať. Obliekol som si pyžamo a zaliezol do postele. Snažil som sa zaspať, ale hlavou mi vírili strašné myšlienky. Po pol hodine sa otvorili dvere a Gabika mi vkĺzla pod perinu a zozadu ma objala. Zaspal som a nikdy sme o tom čo sa stalo nehovorili. Od toho momentu sme už nemali žiadnu skutočnú debatu. Dni šli jeden za druhým, ale už žiaden nebol taký, ako tie predtým. Ja som sa venoval trénerskému štúdiu a Gabika trávila čas u rodičov a s kamarátmi. Už netrávila každú noc u nás, a tak keď sa dva dni pred Vianocami otvorili dvere o druhej ráno, bol som prekvapený. Rozlepil som oči a šiel do predsiene. Gabika sa smiala, že si nevie vyzuť čižmu. Pomohol som jej a ona mi dala francúzáka. Bolo z nej cítiť tequilu. Veľa tequily. Než som jej stihol niečo povedať, oznámila mi, že dnes budem ticho ja. Odviedla si ma spálne a zvyšok bol v jej réžii. Urobila sa a zaspala.

S Mimou sme mali vianočný stromček už ozdobený, keď sa Gabika objavila v obývačke. Vianoce sme oslávili o deň skôr. Ja som jej dal zarámovanú fotku nás troch a parfém. Ona mi dala obálku s dokumentami, ktoré pre mňa vybavila. Bolo tam všetko možné od predbežného opatrenia na výlučnú starostlivosť o Mimu až po najrôznejšie prídavky a daňové bonusy o ktorých som nemal ani tušenie. Prvý januárový deň sme ju išli odprevadiť na letisko do Viedne. Lúčenie netrvalo veľmi dlho. Mima sa silno rozplakala a tak som ju zobral na ruky, dal posledný bozk Gabike a odniesol ju preč.

Pozeral som na ňu cez sklo odletovej haly a snažil sa umlčať hlas pochybností, či som urobil dobre. Nechal som odísť ženu, ktorú som skutočne miloval. Dokonca som ho zasabotoval, aby si mohla splniť svoje sny. Všetku svoju nádej som vkladal do listu o ktorom nevedela. Ak ho aj nájde, pochopí, že mi na nej záležalo až tak, že som ju nechal ísť na opačnú stranu sveta? Nadýchol som sa a pošepkal som si.

„Vesmír, daj mi prosím znamenie, že som urobil dobre.“

V tom mi prišla notifikácia na email.

Gratulujeme k významnému mílniku na tvojej Crossfit ceste.

Ahoj Vlado,

Dnes je to dvanásť mesiacov od tvoho prvého....

„Díki kámo, hneď som pokojnejší.“