Kapitola dvadsaťsedem - December

Je sobota, posledný novembrový deň, a ja sledujem ako Gabika s Mimou pripravujú adventný veniec. Rozhodol som, že zajtra ideme na Vianočné trhy do Viedne. Už som nás videl v rannom vlaku. Srieň na lúkach za oknom, ale ráno namiesto cesty na vlak som musel bežať do lekárne. Všetci sme mali zapálené hrdlo, teplotu a kašľali sme. Začal December – posledný mesiac v roku a posledný mesiac s Gabikou. Paradoxne odkedy som sa prestal snažiť aby zostala, sa náš vzťah začal vyvíjať, ako keby sme mali celý život. Slow is smooth, smooth is fast. Pomaly znamená hladko, hladko znamená rýchlo. Dušan nám to pripomína pri každom tréningu, a má pravdu. Niektoré veci netreba tlačiť, inak je to hovno.  

Ostali sme doma pri telke. Perinbaba, Frozen aj Tri oriešky. Jedli sme, spali sme a túlili sme sa k sebe na gauči. Mima sa pýtala Gabiky otázky, na ktoré aj mňa zaujímali odpovede. Trpezlivo jej na všetko odpovedala, ale výsledkom bolo že sa jej hodila okolo krku a povedala jej, že nechce aby odišla. Zobral som Mimu na ruky a odniesol do jej postele. Sedel som vedľa nej a hladkal ju až pokiaľ nezaspala. Keď som sa vrátil do obývačky Gabika len pozerala do priestoru. Sadol som si vedľa a jednou rukou ju škrabkal po chrbte. Vytiahla si vreckovku a silno do nej fúkla. Nevedel som či je to chorobou, alebo emóciami.

„Ja ti nechcem ublížiť a jej už vôbec nie.“

„Máme ťa veľmi radi, budeš nám chýbať, ale to je život. Máme pred sebou ešte mesiac, tak si to užime a plakať budeme budúci rok.“

„Nebolo by lepšie...“

„Nie nebolo.“

„No dobre.“

Rozprávali sme sa skoro do samého rána. V tú noc u mňa prvýkrát spala.

Ráno som obehal lekárov, vybavil PNku, vybral ozajstné lieky. Gabika si priniesla dva veľké kufre a prakticky sa prisťahovala. V ten týždeň sme hrali všetko od Človečka cez Aktivity až po Osadníkov z Katanu. V stredu mi volá mama, že ma videla v reklame na Markíze. Pozrel som do telefónu našiel tam desiatky správ a odkazov. Pustím televízor a striehnem, či sa ešte objaví. Všetci traja sedíme pred telkou, prepínam kanály a poľujeme na reklamy. Nemusíme ani dlho čakať a objaví sa Mimin hlas a môj spackaný wall walk. Spoločne sa smejeme a nahlas uvažujeme, čo s našim honorárom.

Koncom týždňa sa už cítime dobre. Teplota aj kašeľ opadli a keď aj lekári v pondelok povedali, že je všetko v poriadku, sme sa vrátili k našej rutine. Gabika už u nás zostala a svoj byt prenajala skorej.  

Ten týždeň čo sme boli zatvorení v našom byte bol asi najkrajší v mojom živote.