Kapitola dvadsaťjeden – To sa len spotil
Zajtra sú Dušičky, ale Veronika mi tú moju skoro vyhnala z tela už dnes. Keď sme už v rozcvičke urobili sto angličákov, mohol som tušiť, čo bude nasledovať. Desať Kipping toes to barov, dvadsať wallballov a nakoniec tridsať kalórií na biku. Rovných päť kôl na čas. Po skončení som nevidel jediný úsmev. Teda okrem Veroniky. Inak sme všetci ležali na zemi a lapali po dychu. Hneď ako som sa dokázal postaviť, som sa rozhodol vypiť celú svoju minerálku. Za iných okolností by som ju vypil na ex, ale potreboval som aj dýchať, a tak som musel robiť prestávky. Na hodinách zostalo ešte trochu času do konca tréningu. Dúfal som v relaxačný strečing, ale Veronika s nami mala iné plány.
„Tak a nakoniec si dáme tabatku. Plank, pauza, nožnice pauza.“
„To ako vážne?!“
„Jasné, začíname o desať, deväť...“
Liter minerálky, ktorý som akurát dopil som za štyri minúty vytlačil na podlahu. Akurát keď sme skončili začali do gymu vchádzať ľudia z ďalšej hodiny. Videl som tú hrôzu v ich očiach. Museli sme vyzerať aspoň tak zle, ako sme sa cítili. Z chrbta som sa prevalil na brucho a zdvihol na všetky štyri.
„Vladuško, ty si sa pomočil?“
Veronika sa to opýtala s takou úprimnosťou a nevinnosťou, že všetci naokolo najskôr pohľadom skontrolovali či to nie je pravda, predtým ako si dovolili rozosmiať sa. Hodil som po nej ten najhorší pohľad aký som v tej chvíli zvládol.
„Ježiš, neee. Jasné že sa nepošťal, to sa len tak spotil. Sorry, sorry.“
Každý kto vládal sa znovu rozosmial. Ja som sa postavil a keď som videl aká mláčka je na zemi, pochopil som, že to bol úprimný omyl.
Pomaličky som sa odpratal do šatne a ešte pomalšie osprchoval. Sadol som si nahý na lavičku a sám seba presviedčal, aby som sa už konečne obliekol. Otvorili sa dvere na šatni a dnu nakukla Mima.
„Tato? Si tu?“
Zbadala ma a vbehla do šatne. Postavil som sa a ona mi skočila okolo krku a začala rozprávať čo dnes na gymnastike cvičili. V tom sa znovu otvorili dvere a dnu vbehla Mimina trenérka.
„Miriam, toto je mužská šatňa, sem nemôžeš...“
Keďže som bol úplne nahý rýchlo som zložil Mimu na zem, aby som postavil aspoň niečo medzi jej atraktívnu trénerku a svoje odhalené mužstvo. Neviem kto z nás dvoch sa v tej chvíli hanbil viac. Trenérka vyzvala Mimu, aby s nou šla von. Ja som ju naopak držal, aby ma znovu neodhalila.
„Vy budete asi jej otec, ja s ňou počkám vonku.“
Otočila sa zatvorila za sebou dvere. Ja som schmatol uterák, omotal sa a poprosil, aby ma počkala vonku. Obliekol som sa rekordne rýchlo. Skoro som zabudol ako veľmi som bol zničený. Vyšiel som von a ospravedlňoval sa. Predstavila sa mi ako Gabika. Hovorila, že sa nič nestalo a potom sa krásne začervenala.
„Zvyčajne mi tak dlho netrvá, ale dnes nám dala Veronika poriadne zabrať.“
„Tak to si s ňou budem musieť vybaviť.“
Spolu sme sa zasmiali, ale to ma už Mima ťahala von. Rozlúčil som sa a vyšiel von do chladného vzduchu. Kráčali sme na zastávku a len jedným uchom som počúval Mimine štebotanie. Z vlastných myšlienok ma vzrušila až správa od Kamily. Chcela vedieť kedy jej privediem Mimu. Mal som chuť pripomenúť jej, že by si po ňu mala chodiť ona, ale neurobil som to. Ani neviem prečo, ale rozhodol som sa jej ju priniesť až poobede.
Keďže Dušičky sú v piatok a sviatok k tomu, Mima si domov priviedla kamarátku a v izbe si celý deň hrali a chichotali. Poobede ma Kamila čakala vonku v kabáte pred panelákom. Opýtal som sa kde má chlapca, ale len odvrkla, že Solomonko hore spí. Asi čakal, že jej poviem niečo na jej výber mena, ale ja som na ďalší rozhovor nemal chuť. Objal som Mimu a ponáhlal sa na crossfit. Bol som rád, že crossfiťáci cvičia aj cez sviatky. Keď som sa prezlečený oprel o bar, Veronika mi oznámila, že dnes má pre mňa pripravené niečo špeciálne. V rýchlosti som sa snažil spomenúť kde som nechal barle, ktoré som pred pár rokmi potreboval. Keď som chcel vedieť viac, len mi oznámila, aby som si počkal. S napätím som čakal, čo to bude. Rozcvička bola normálna a dokonca mi škálovala cviky. Potom prišla činka, ale opäť mi nakázala aby som ubral z váhy. Keď som nechápal prečo mám deadliftovať , snatchovať a squatovať so sedemnásť a pol kilovou činkou len mi oznámila, že dnes sa mám sústrediť hlavne na techniku. Dokončili sme dvadsaťminútový EMOM a prvýkrát som si pomyslel, či to bolo všetko. Na záver som čakal nejaký brutálny challenge, ale nasledoval len strečing. Veronika sa s každým rozlúčila, len mne povedala, aby som ju počkal pri bare. Poslúchol som.
„Počula som, že si otvorený novým možnostiam. Je to tak?“
„ehhm áno. Prečo sa pýtaš?“
„Nebuď taký vyplašený a radšej mi povedz nejaké slovo, ktoré by si za normálnych okolností nikdy nepoužil.“
„ehhm pfff čo ja viem, meliorácia.“
„Ok, tak to ozaj náhodou nepoužiješ.“
Veronika napísala slovo na lístok a vložila ho do obálky.
„Dnes večer budeš poslúchať. Rozumieš?“
„No nie, nerozumiem. O čo...“
Veronika ukázala na dvere kde sa objavila Gabika. Prišla až k pultu a opýtala sa Veroniky, či rozumiem.
„Neviem, opýtaj sa ho.“
„Dnes budeš poslúchať, rozumieš?“
„Áhh áno, rozumiem.“
„Aké je slovo?“
Veronika pozrela do obálky, pokiaľ som si ja prezeral Gabiku a jej oblečenie.
„Meliorácia.“
„Tak to si zapamätám.“
„Aj tak, pre istotu.“
Veronika podala Gabike obálku, a tá si ju schovala do podprsenky.
„Toto má byť nejaká hra?“
„Budeš ma oslovovať pani Luna a budeš hovoriť len keď sa ťa niečo opýtam. Rozumieš?“
„Áno, Luna.“
„Áno, pani Luna!“
„Áno, pani Luna.“
Nevedel som sa ubrániť úsmevu, ale hral som poslušného. Hodila svoje kľúče na zem, a prikázala mi ich zdvihnúť. Prikázala mi, aby som ju odviezol domov. Nastúpil som do jej auta a ona mi počas cesty zo zadného sedadla hrýzla ucho, ťahala vlasy, alebo ma škriabala. Bolo to príjemné a nesmierne vzrušujúce. Ako domina nebola úplne presvedčivá, ale ani ma nenapadlo, aby som urobil čokoľvek, čo by ju mohlo odradiť od pokračovania. Sám som bol zvedavý, čo bude ďalej. Zaparkoval som a ponáhľal sa otvoriť dvere na aute pre pani Lunu. Otvoril som bránu na bytovke a potom dvere do bytu. Vyzul som jej topánky a potom mi prikázala, aby som sa vyzliekol. V byte bol veľmi teplo a ja som nepochyboval o tom, že to bolo nebolo náhodou. Dal som si dole tričko. Okamžite mi prikázala, aby som pokračoval. Dal som si dole i ponožky a šortky, ale pri spodnom prádle som zaváhal. Máličko sa usmiala, ale okamžite trvala na tom aby som pokračoval. Poslúchol som. Chvíľu si ma obzerala, najskôr spredu potom zozadu, a až potom mi prikázala by som šiel napustiť vaňu. Mal som sa postaviť vedľa vane a držať uterák. Ona sa vyzliekla a zliezla do vane. Sledoval som telo, prsia, stehná a snažil sa ubrániť tomu, aby bolo moje vzrušenie viditeľné. Tento boj som prehral v niekoľkých sekundách čo ju viditeľne potešilo. Začala sa prechádzať prstami po bradavkách a sledovala môj pohľad. Pozeral som ako sa hrá, a uterák držal čoraz silnejšie. Namočila si vlasy a postavila sa, aby som na ňu mal čo najlepší výhľad. Vystúpila z vane tak, že sa ma bradavkami jemne dotýkala.
„Musím sa ti priznať, že táto submisívna poloha mi veľmi nesedí.“
„To je dobre, lebo ja už neviem presne ako ďalej.“
Pritiahol som si ju bližšie k sebe a začal bozkávať. Zdvihol som ju do náručia a preniesol do postele. Jemne som sa dotýkal jej celého tela a bozkával každé miesto. Po pár minútach vytiahla zo stolíku kondóm, rýchlo mi ho nasadila a rovnako rýchlo aj nasadla. V tej chvíli sme obaja zastonali. Pomaličky som v nej bol celý a vtedy sa začala pohybovať hore a dolu. Držali sme sa za ruky a postupne sme zrýchlovali. Keď sme už boli pred vrcholom chvíľu zastavila a potom pokračovala až do spoločného vyvrcholenia. Ležali sme vedľa seba zhlbola dýchali. Nemal som jedinú myšlienku. V tej chvíli som nemyslel na nič. Ležal som tam a niekoľko minút a len som si užíval ten pocit. Gabika mi olízala hruď.
„Mám sa ísť osprchovať?“
„Neopováž sa.“
Ľahol som si na bok a pozoroval ako si zašla po pohár s vodou. Ľahla si späť ku mne a ja som jej prechádzal prstami po ramene, keď mi zazvonil telefón. Chvíľu som ho ignoroval, ale zvonenie neprestávalo. Našiel som si nohavice a pozrel na displej, kto mi môže teraz volať. Neznáme číslo. Zdvihol som a ozval sa mužský hlas.
„Hallo, Hier is Polizei Klagenfurt.“
„Čo prosím?“
Pochopil som, že je to policajt, ale to bolo všetko.
„Nevieš náhodou po nemecky?“
„Daj to sem.“
Gabika sa predstavila krásnou nemčinou a ďalej som len čakal. Z jej výrazu som pochopil, že sa stalo niečo vážne.