Kapitol štrnásť – Nič ti nedám
To, že ma doma čaká nepríjemný rozhovor s Kamilou som vedel, čo som ale nevedel, že si privedie aj milenca. No a ten chuj si v kuchyni sadol rovno na moje miesto. Ani nevie aké má šťastie, že som akurát po workoute. Hneď ako ma zbadal vyskočil, a podával mi ruku.
„Ja som za to, aby tento rozhovor prebehol v konštruktívnom duchu, ale tak predsa len mi jebeš ženu.“
Debilko spustil ruku a začal sa potiť rovnako ako ja v planku. Sadol som si na svoje miesto a Kamila predo mňa postavila hrnček plný koňaku. Zdvihol som obočie, ale než som stihol čokoľvek povedať , ozvalo sa:
„Len si daj, máme novinky.“
„No tak spusť.“
„Som tehotná.“
„Gratulujem. S týmto!?“
„Samozrejme, že so mnou.“
„Také samozrejmé, to nie je. Ver mi, ešte predvčerom som si myslel, že mi je verná.“
„Je to Petrove. Som v deviatom týždni.“
„Tak to áno, to ešte so mnou nespávala.“
Peter sa otočil na Kamilu a tá sa otočila k drezu.
„Veď si mi hovorila...“
„Čo som ti hovorila?!!“
Oprel som sa a skoro som sa usmial. Ten hlas som poznal, ale vždy smeroval ku mne. Chalan ho ešte zažije neúrekom, ale teraz nebol čas na demonštráciu, tak som posunul rozhovor ďalej.
„Ako hovoria Kamiliny rodičia, dieťa sa musí narodiť do úplnej rodiny. Ako to chcete zabezpečiť?“
„Na tom sme sa prišli dnes dohodnúť.“
„Peter je už skoro rozvedený, takže tam problém nebude.“
Povedala Kamila sebavedome a ja som začal tušiť rozmery tohto kolosálneho prúseru.
„Čo znamená skoro rozvedený? Prebehol už súd?“
„No to je komplikované.“
„Kamila, stavím sa s tebou o sto eur, že jeho žena o žiadnom rozvode ani netuší.“
„To nieje pravda, minule mi ukazoval rozvodové papiere.“
Vystrel som k nej ruku a zopakoval stávku. Pozrela na debilka a ten len sklopil zrak.
„Ja čakám.“
„Pokojne sa stavím, sto eur sa vždy zíde.“
„Výborne, tak pán skoro rozvedený, teraz Vás poprosím o číslo na Vašu ženu.“
„O čo ti ide?“
„Momentálne o pravdu a sto eur. Číslo prosím.“
„Nič ti nedám.“
„Ja som tak blbá!“
„No tak pravda a víťaz stávky je už teraz jasný.“
„Nič nie je jasné, čo si to dovoluješ, ty kokot!“
Debilko začal ziapať tak nahlas, že susedia buď pridali na televízore hlas, alebo ho naopak ubrali, aby lepšie počuli. Zdvihol sa zo stoličky, zaťal päsť a udrel do stola. Ostal som pokojne sedieť a premýšľal som, či mi vie spôsobiť väčšiu bolesť ako AMRAP angličákov s výskokom na hrazdu, ktorý som pred hodinou absolvoval. Odpoveď som sa nedozvedel, lebo debilko je nielen klamár, ale aj zbabelec. To už mi ale Kamila diktovala jej číslo. Pozrel som sa mu priamo do očí, a prišlo mi ho ľúto.
„Čo si čakal, že sa dnes stane?! Ozaj ešte stále dúfaš, že sa to nejak zvrtne v tvoj prospech? Tvoja žena sa to dnes dozvie. To je fakt. Ja ti urobím láskavosť a poviem jej to za teba. Máte deti?“
Debilko sa zviezol späť do stoličky a len pokrútil hlavou.
„Za dnes prvá dobrá správa.“
Vytočil som jej číslo zapol reproduktor a veľmi jasne oboznámil Alžbetu s faktami. Samozrejme, že mi nechcela veriť. Jej manželstvo vraj len prechádza ťažším obdobím. Debilko aj napriek môjmu aj Kamilinmu naliehaniu, nepovedal ani slovo. Nahnevaná Alžbeta mi zložila a o pár sekúnd mu zvonil telefón. Ani neprotestoval, keď som mu ho zobral a zdvihol. Snažil som sa pôsobiť pokojne a všetko jej zopakovať. Stále mi neverila, tak som jej dal našu adresu. Zložila a ja som premýšľal ako rýchlo príde.
Debilko sa opieral o podopieral si hlavu, Kamila ticho vzlykala na zemi, a ja som premýšľal, či mám dosť času dať si sprchu. Jednu som už mal v gyme, ale odvtedy som prepotil ďalšie tričko. Skôr než som sa stihol rozhodnúť, zazvonil pre dverách zvonček. Čakal som ženu plnú emócií, ale namiesto nich tam stáli dvaja policajti.
„Dobrý večer, pán Vladimír, bolo nám hlásené podozrenie z domáceho násilia. Môžete prosím zavolať vašu ženu?“
„No to môžem, ale asi bude lepšie ak pôjdete do kuchyne. Sedí na zemi.“
„Čo ste jej urobili?“
„Ja vôbec nič. Jej milenec je s ňou, pokojne vám to dosvedčí.“
„Jej milenec?“
„Presne tak. Prišli mi oznámiť, že spolu s mojou ženou čakajú dieťa.“
„Zopakujem to, či som to správne pochopil. Vaša žena s milencom sú v vo vašej kuchyni, lebo vám prišli oznámiť, že spolu čakajú dieťa.“
„Áno.“
„Rozumiem, to by nahnevalo každého, ale tvrdíte, že obaja sú žíví a v poriadku.“
„Ja nie som nahnevaný. To milenec kričal a trieskal.“
„Aha, tak prečo ste taký červený?“
„Bol som na crossfite, Veronika ma dnes vôbec nešetrila.“
„Ukážte nám prosím svoje ruky.“
„Úplne rozumiem, že mi neveríte. Poďte ďalej a skontrolujte si celú situáciu sami. Ono je asi aj dobré, že ste prišli, čakáme ešte milencovu manželku. Mala by tu byť každú chvíľu.“
„Počkajte tu s kolegom, ja zatiaľ preverím vaše tvrdenia.“
Jeden z policajtov vošiel dnu a len o pár sekúnd sa z chodby po schodoch začala približovať žena. Zmes slovenských a maďarských nadávok bolo výborne počuť už z prízemia. Po pár sekundách evidentne stratila trpezlivosť čakať na výťah a jej kvetnatý slovník sa ozýval schodiskom.
„Tipujem, že milencova manželka, Alžbeta. Asi jej aj pokojne môžeme hovoriť Eržébeth.“