Crossfit Open 24.1

Už pár mesiacov chodím na CrossFit a tak som presvedčený, že už viem o CrossFite skoro všetko. Konečne som prestal umierať po každom workoute a z času načas sa mi prihodí, že neskončím na chvoste dennej tabuľky. Ako hovorím, skoro expert, a tak ma prekvapilo, keď som trénerovi nevedel odpovedať, či idem na CrossFit Open. Hneď po workoute som zapriahol google a zisťoval, čo to vlastne ten Open je. Óóóó môj bože! Kde som doteraz žil? Ako som mohol nevedieť?! Bolo to ako zistiť, že existujú Olympíjske hry. Totálne som prepadol videám na youtube o Crossfit Games a kvalifikácii do nich, takzvaný Crossfit Open. Hneď som sa prihlásil a každý tréning získal úplne inú príchuť. Každý večer, keď moja drahá zaspala, som prepol na záznam s CrossFit games a žasol, ako Laura Horvath ničila konkureciu na silových disciplínach. Prežíval som ako Roman Khrennikov skákal doubleundre na jednej nohe, pretože si deň predtým zlomil nohu. Jednoducho povedané, bol som namotaný ako trojročný na autíčka. K trom tréningom do týždňa som pridal ďalšie dva a dúfal, že sa to na odrazí na výsledku. No a keď sa na CossFit Open prihlásil aj môj brat z konkurenčného gymu, bolo vymaľované. Na workout som chodil s 20 minútovým predstihom a do každého dal úplne všetko. Ak som náhodou nestihol ísť päťkrát za týždeň, dobehol som to v nedeľu rána aj poobede.

Keď sa vo februári na tabuli začalo odpočítavanie do Openu, moje vzrušenie rovnako rástlo. Nanešťastie som si uvedomil, že rodinná dovolenka mi zasahuje do termínu Openu. Nič sa nedalo robiť, dovolenka bola o pár hodín posunutá a z Tatier sme sa vrátili už v piatok poobede. Proste to tak nejak vyšlo :)  

Vo štvrtok keď sa oznamovalo, čo sa bude na 24.1 cvičiť, bol som silno pripútaný na kanáli, aby som to vedel ako prvý. Po hodine a pol a množstve reklám to prišlo. Dumbbell snatche a burpees. Hneď mi prišlo zle. Trochu nádeje mi vlial Jeffrey Adler, ktorý dokázal stihnúť 15 minútový workout za 6 minút, ale tak nejak som vedel, že to nebude môj prípad. V ten deň ma brat pozval do whatsupovej skupiny CFcross gym, kde sme boli len ja, on a dvaja naši kamaráti. On odcvičil 24.1 už v piatok večer. Moja piatková noc pred workoutom bola najhoršia. Celú noc som snatchoval dumbbelly a keď som sa aj zobudil a znovu zaspal, len som vymenil ruku. Keď sa ma žena ráno pýtala, či som zbalený na dovolenku, nerozumel som otázke. Ako vôbec mohla v taký deň myslieť na dovolenku, nikdy nepochopím. Pred gymom som zaparkoval tak skoro, že som pre istotu ešte ostal sedieť pár minút v aute. Len tak pre istotu, aby som náhodou nezistil, že je ešte zamknuté. Prezliekol som sa a s pribúdajúcim časom stúpala nervozita a adrenalín. Cieľ bol jasný, dať viac ako brat a keď na hodinách začalo odpočítavanie, svet prestal existovať. Samozrejme, že som prepálil začiatok, tomu sa vyhnúť nedalo, ale potom som si našiel rytmus a pokračoval viac menej stabilne. Po štvrťhodinke som padol na podlahu a môj podpis na rozhodcovom lístku by nikto nespoznal. Medzi heatmi bola desaťminútová prestávka, a to bol približne aj čas v ktorom som sa vedel odpratať z priestoru pre cvičiacich. Vypil som na ex liter minerálky a postupne chytil dych. Hneď v tom momente mi bolo jasné, že zajtra v Tatrách nebudú vhodné podmienky na lyžovanie. :D